Už ste sa niekedy topili? Ja áno. Mala som 10 rokov a so spolužiakmi sme sa vo vode hrali na naháňačku. To bola zábava. Adrenalín aby vás nechytili, beh vo vode, ktorá brzdila pohyb a tak sme vlastne športovali zábavnou formou. No, lenže v tom čase som nevedela dobre plávať (mimochodom, od vtedy sa to veľmi nezmenilo) a tak...
V živote človeka sú rôzne obdobia. Niektoré lepšie, niektoré horšie. V niektorých sme šťastní a žiarime, v iných sme naopak na dne svojich síl. A medzitým je ešte rôzne množstvo úrovní. Inak povedané, život človeka je skutočne pestrofarebný, nachádzajúci sa na rôznych vibračných stupňoch, klesajúci, stúpajúci. Prirovnala by som to k fázam Mesiaca....
Už od mala sme boli učení, že byť sebeckým je nepekné, škaredé, zlé, skrátka bubububu. "Podeľ sa o cukríky, požičaj sestre bábiku, daj odpísať písomku..." Všetko je to v poriadku. Svojim spôsobom. A tak v nás sebectvo môže byť zakorenené aj ako synonymum slova lakomstvo či egoizmus. Byť sebeckým v kontexte spoločenských pravidiel sa rovná byť...
Poznáte to. Mať pravdu je celkom zaujímavá skúsenosť a kto by ju istým spôsobom nemal rád. Otázne je, čia je tá pravda.
Je nutné, aby sme "nachytali" chrípku či nachladenie od iných? Musíme sa nechať očkovať alebo brať lieky na predpis, ktoré majú kopec nežiaducich účinkov? Nemusíme. Prevencia je lepšia ako represia, ale aj v druhom prípade dokážeme oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, v tom "najhoršom" prípade rovnako dlho ale bez chemicky upravených liekov chorobu...
Život človeka začína narodením - prvým nadýchnutím. Je to začiatok rastu, zbierania skúseností, vedomostí, lások, radosti, starostí, smútku...
Leto je pomaly preč, ak teda nerátame to "babie". Moje leto bolo vcelku zaujímavé, istým spôsobom výnimočné. Najskôr som navštívila našich susedov v Českej republike a celkom sa mi tam páčilo. Videa som zaujímavé miesta, spoznala celkom zaujímavých ľudí. A jedného roztomilého kocúra menom Félix.
Myslíte si, že mať v živote očakávania je pre náš život prospešné? Ako sa to vezme, však? Niekedy je to požehnanie a niekedy tragédia. Pokúsim sa vysvetliť.
V prvej časti článku o hodnote sme sa tak trocha všeobecne pozreli na to, čo to hodnota ako taká je a prečo je pre človeka tak veľmi dôležitá. Písala som, že hodnotu by sme mohli rozdeliť na vonkajšiu a vnútornú. Pre istotu zopakujem, čo píšem všade. Všetko to, čo u mňa čítate, sú moje názory, moje skúsenosti, moje...
Na to, že máme aj hodnotu vnútornú som došla v podstate nie tak dávno. Tak nejak divne som si to mýlila s hodnotou vonkajšou. Myslela som si, že keď budem milovať seba, keď sa zmierim s tým, ako vyzerám, ako sa správam, tak to je to pravé orechové. Že sa zmierim s tým aká som. Aj s...
Z každej strany sa na nás valí ako sa máme milovať, aké je dôležité odpúšťať. Stále nás niekto presviedča o tom, že najdôležitejším v živote človeka je namiesto kameňom hádzať chlebom a pri fackaní nastaviť aj druhú stranu vlastnej tváre. Máme si dávať pozor na to, aby sme neboli pyšní, aby sme naopak boli skromní, aby sme neboli egoisti a...
