Hodnota - kto si? (2) - Vonkajšia hodnota

11.03.2017

V prvej časti článku o hodnote sme sa tak trocha všeobecne pozreli na to, čo to hodnota ako taká je a prečo je pre človeka tak veľmi dôležitá. Písala som, že hodnotu by sme mohli rozdeliť na vonkajšiu a vnútornú. Pre istotu zopakujem, čo píšem všade. Všetko to, čo u mňa čítate, sú moje názory, moje skúsenosti, moje učenie a určite to nikomu nejdem vnucovať. Každý máme svoju cestu a moja je táto. Možno vám ale môj názor môže pomôcť pri vašom napredovaní.

V prvej časti som celkovú hodnotu nazvala sebaúctou. Vysvetlila som, že je dôležité aby sme boli v harmónii s tým, čo prezentujeme ale aj s tým, čo naozaj cítime. Že mať hodnotu znamená byť svojim spôsobom aj egoista. Ale zdravý, nie prehnaný. Vždy musíme brať do úvahy fakt, že žijeme v dualite, polarite a našou úlohou je nájsť stred, nie extrémy. Tak, ako nie je zdravé byť prehnaným egoistom, narcisom a trápnym sebavedomým blbcom, tak nie je v poriadku byť tým, čo v snahe vyzerať ako anjel v ľudskej koži bude pomáhať do sebazničenia, kto si pomocou iným nahrádza vlastné sebavedomie, kto chce byť v očiach iných chrumkavý a všetko to pomáhanie a hranie sa na dobráka od kosti je len pózou a falošným altruizmom, ktorý vyplýva z toho, že sa to do nás očakáva. Lebo správny kresťan pomáha, správny dobrý človek myslí skôr na druhých a potom na seba, lebo... Toto tiež nie je cesta do neba, je to skôr cesta do pekla dláždená dobrými (naozaj?) úmyslami, vymyslená realita, ktorá je tak akurát utrhnutá z reťaze a skôr prináša zánik než vznik. Najhoršie je že je to cesta kamikadze.... Ak to teda človek pojme doslovne a naivne tomuto verí. Ten druhý prípad je, že to robí úmyselne a je to potom čistá faloš a snaha mať z toho úžitok. Veď sa len pozrite na to, čo sa teraz deje vo svete a ak ste naozaj rozumní ľudia, ak vám ešte načisto nepreskočilo z tých rečí o ľudskosti, tak chápete a rozumiete o čom píšem. Toto sú extrémy, toto je zneužívanie ľudskosti, vydierane a potláčanie ľudských hodnôt.

Aby ma to ale úplne nezaviedlo k článku, ktorý by patril skôr na politický blog než tento duchovný, pozrime sa už konkrétne na tie naše hodnoty.

Vonkajšia hodnota

Je vysoko potrebná. Je to náš kabát, náš plášť s ktorým chodíme von medzi ľudí, je to naše zrkadlo, ktorým vidíme seba zvonka. Je o tom, ako sa milujeme ako celok. Je to naša láska fyzická, prijatie seba samého. Ono sa to má tak, že naše telo je smrteľné ale duša večná. A aby toto telo mohlo naozaj žiť, potrebuje dušu. A aby duša prežila v tomto hmotnom tele, potrebuje fyzické telo. Každý sme nejaké pri narodení dostali. Máme svoju výšku, šírku, farbu, hmotnosť, všetci máme nohy od zeme až po zadok, niekto to má kratšie, iný dlhšie, niekto má vysoké čelo, ďalší tmavé vlasy, tretí veľký nos a štvrtému chýbajú tri zuby. Jednoducho sme aj ako telá zvonka úplne odlišní, sme originálni. V prapodstate sme ale rovnakí. Všetci máme srdce, mozog, každý máme krv, nikomu v žilách nekoluje modrá či zelená tekutina, biochemické procesy fungujú rovnako. Všetci musíme chodiť na záchod, žiaden prezident či kráľovná od toho nie sú ušetrení. Sme skrátka ľudia.

Takže - ako milujete svoj domov? Vezmite si slimáka. Ten si tiež tú svoju ulitu vláči so sebou. Je aká je a je jeho. My síce nenosíme náš domček na chrbte, my v domčeku už sme. On je taký samochodiaci. Nemôžeme ho vymeniť, nemôžeme ho odovzdať a ani reklamovať. Je náš. Je ovplyvnený genetikou, spôsobom života, pôžitkárstvom, lenivosťou, je nám daný aby sme si vyskúšali všetky skúsenosti, či už v tele malom či veľkom, je taký, ako sa k nemu správame. Páči sa vám? Ale úprimne. Páči? Ste spokojní so všetkým? S farbou očí, plešinou, kilami navyše, dlhými rukami či krátkymi nohami? Ste spokojní s celkom? A o tom je tá vonkajšia hodnota. MILOVAŤ svoj domček. On iný nebude. Môžeme ho korigovať, môžeme sa s ním hrať, modernizovať ho, ale robíme to s láskou? Alebo preto, lebo sme nespokojní? Predstavte si svoj byt, svoj domov. Milujete tie múry? Alebo ich neznášate. Prečo tam potom bývate? Zvyčajne ak nie sme spokojní, nájdeme si iné ubytovanie a prerobíme ho podľa svojich predstáv. Ale to nie je našou súčasťou. Z bytu môžete odísť, buchnúť dverami a už sa tam nikdy nevrátiť. Ale môžete to urobiť svojmu telu? Kde predávajú nové telá? V tomto živote nikde. Plastický chirurg vám síce môže kadečo opraviť, ale pochybujem že to človek robí preto, lebo je so sebou spokojný. Modernizuje sa, lebo si nie je istý svojou hodnotou a hľadá v akomsi ideále ako by sme mali vyzerať. Aké by to bolo, keby sme všetci boli rovnakí? Rovnako vysokí, s rovnakými mierami. Svet by bol čiernobiely a nudný. Buďme vďační za pestrofarebnosť, za prežitok, za skúsenosť. Milujme sa zvonka, nehanbime sa za seba.

Postavte sa pred zrkadlo celkom nahí. Áno, naozaj to urobte. Postavte sa a dobre sa poobzerajte. Z každej strany a vnímajte to, čo pri tom cítite. Hanbíte sa za seba? Je vám nepríjemné pozerať sa na pneumatiky okolo pása, väčší zadok, široké boky, alebo naopak za trčiace rebrá, že človek spraví vpravo bok a v zrkadle sa stratí? Sme večne nespokojní s tým čo máme a chceme to čo nemáme, lebo si myslíme, že šťastie je tam niekde inde, len nie v nás. A pritom máme šťastie v sebe. Nemusíme ho hľadať niekde inde. Pointou je milovať každú bunku svojho fyzického tela. Pohladkajte si bruško, pohladkajte si plešinku, pohladkajte si nos či boky, pohladkajte si celé telo. Zavrtite oči a hladkajte sa. Dajte si lásku ako by ste ju dávali inému človeku. Ako chcete milovať iných, ak nedokážete milovať ani sami seba? Myslíte si, že sa ráno zobudíte a budete v inom tele? Ak by sa to aj dalo, som si viac než istá, že by ste po čase opäť na sebe našli chyby a celý kolotoč sa opakuje. Takže čo s tým? Potrebujeme si budovať vlastnú vonkajšiu hodnotu. Aj to telo ktoré máme má svoju hodnotu, nech už je akékoľvek. Milujte ho aj s jeho chybami. Všimnite si chyby a dajte im lásku. Prečo nie? Sú to vaše chyby, nie chyby suseda. Sú originálne a predsa tak rozšírené. Môžete pracovať na tom, aby ste tie chyby nejakým spôsobom vylepšili, koniec koncov, je to váš domček, prečo nie. Pointou je ale nerobiť to pre nespokojnosť ale pre svoj pocit, že to robím s láskou pre seba. Opakujem S LÁSKOU. Rozdiel je v tom, že napríklad kopec žien trpí predstavou, že sú tučné, lebo je nejaký univerzálny pomer toho, aké miery by mala mať. Ale všetci nemôžeme takto vyzerať a teraz čo. Chlapi ako zmyslov zbavení za milenky chcú modelky a za manželky ženy, čo sú schopné porodiť deti a ustáť všetky práce v domácnosti. Ženu typu krv a mlieko. Sami majú v tom chaos čo naozaj chcú, pretože naše prapôvodné gény sú u oboch pohlaví nastavené pre mód prežitia a rozmnožovania a nie na okrasnú funkciu. Lenže to je len domček, je to len pozlátko, všetci čo posudzujú človeka podľa zovňajšku majú obrovský problém so svojou vlastnou vnútornou hodnotou. Ak teda žena ide chudnúť lebo sa to od nej očakáva ale jej sa to nepozdáva, no je nútená si o svojom tele myslieť, že je odporné, čo tým dosiahneme? Modernizácia s láskou? Trt makový, je to snaha ulahodiť inému, je to nenávisť k sebe samej. Ale ak žena (samozrejme aj muž, berieme to len ako príklad) začne cvičiť alebo sa inak stravovať preto, lebo svoje telo miluje, miluje aj tie pneumatiky ale rozhodne sa to robiť s láskou k samej sebe, je to o niečom inom. To je tá správna hodnota. To je to o čom celý čas meliem. Milujme svoje domčeky, prijmime sa takí, akí sme a ak to chceme inak, robme to s láskou a pocitom, že to pre nás nie je jediný cieľ v živote. Pretože domček tu máme na len dobu určitú, kdežto dušu na neurčito. Budujme si svoju hodnotu vonkajšiu. Budujme si ju tým, že sa budeme milovať takí, akí sme. Že sa takých prijmeme. Nemáme inú možnosť. A buď to pochopíme a budeme si vážiť seba alebo to nepochopíme a budeme nešťastní a nespokojní kým budeme v tomto tele. Je to o našej voľbe a nik iný to za nás nespraví. V tomto som si úplne istá.

O vnútornej hodnote sa dočítate tu.