Dogma pravdy
Poznáte to. Mať pravdu je celkom zaujímavá skúsenosť a kto by ju istým spôsobom nemal rád. Otázne je, čia je tá pravda.
Sama zvyknem hovorievať, že nie vždy musím mať pravdu a že niekedy by som sa tak rada mýlila. Lebo vraj tú pravdu mám celkom dobrú. Len nie vždy príjemnú.
Nech je to ako chce, dnes je už viac menej (možno menej než viac) jasné, že absolútna pravda neexistuje. Je to ako so spravodlivosťou. Neexistuje ale väčšina sociálnych systémov sa aspoň "snaží" dosiahnuť pozíciu čo najbližšie k stredu.
V súčasnosti nech sa na to pozriete cez spiritualitu, kvantovú energiu alebo len tak cez prizmu ľudského vnímania, je jasné, že svet sa mení. Mení sa paradigmou spoločnosti, mení sa normalitou a spoločensky vnímanou patológiou. Inak vnímame vlastnú konformnú zónu a všímame si, že aj tá matička Zem sa správa nejak inak. Ešte možno nie tak výrazne ale predsa len. Nakoľko sme všetci a všetko založení na vibráciách, vnímame (minimálne tí senzibilnejší), že sa vibračne čosi deje, že sa niečo mení a pociťujeme tlak. Ľudia sa viac začínajú zaujímať o veci spojené s energiami, duchovnom, hĺbkou.
Zistila som, že je čas. Čas povedať otvorene to čo mnohí viete, mnohí tušíte a niektorí ste o to aspoň zavadili. Prešli sme do iného veku. Skutočne. Nech sa to prejavuje akokoľvek rôzne a ono sa to prejavuje naozaj mnohorako, predsa len to má spoločného menovateľa.
Originálnu individualitu.
Čo to znamená a ako to súvisí s dogmou pravdy? Jednoducho. Na svete je toľko právd, koľko je ľudí a názorov. Je konečne čas si uvedomiť, že všetci sme originálni a máme vlastný hlas pravdy, ktorý vychádza z nás, z nášho nastavenia vlastnej inteligencie tela a osobnosti. To je základ rovnaký pre všetkých bez ohľadu na to v čo veríte a či tomuto veríte. Ono to skrátka funguje nezávisle na tom, ako to v myšlienkach máte urovnané. Lebo myšlienky sú síce krásne, inšpirujúce, ale v skutočnosti pre rozhodovanie bezpredmetné. Rozhodujúce centrum nesídli v hlave. A preto máme rôzne názory na rôzne veci, rôzne pohľady. Niekedy sú podobné ostatným, niekedy absolútne odlišné. Otázka ktorú by ste si teraz mohli položiť je, či naozaj vnímate svet cez vlastnú pravdu alebo reagujete na základe učenia, výchovy a uložených emočných blokov. Vedecky sa dokázalo, že kým naša myseľ "vyjadrí" svoj postoj, čerpá z podvedomia. Je to nepostrehnuteľný moment ale ak veríte na rôzne výskumy, toto je jeden z nich. Čo máme vo svojom podvedomí? Ako sme chránení pred tým, aby nás situácie "neboleli"? To je dlhá cesta vnútorného spoznávania a v podstate v súčasnej dobe asi jediná ktorá vedie k vnútornému uspokojeniu a skutočnej vedomej tvorbe vlastnej reality. Samozrejme, nemusíte mi veriť. Je to koniec koncov moja pravda, vaša môže byť iná. Zistenie správnosti je ako v matematike. Až keď tú svoju cestu vyskúšate, jej výsledok (vnútorné pocity, nespokojnosť, frustráciu, hnev, uspokojenie, mier, jasno...) vám dá za pravdu alebo nie. Darmo si hlavou poviete, že všetko je OK ak to vnútorne tak necítite. Lebo dnes to nie je o tom aby ste si veci premysleli, ale aby ste ich vnímali. Niekto cez emócie, iný cez životnú silu, vôľu a hodnotu, či spontaneitu.
Kto sa naučí počúvať inteligenciu vnútornej pravdy v sebe, ten si prestane v živote zavadzať a jeho život potečie prirodzeným spôsobom. Ale na to, aby ste to začali vnímať, potrebujete si uvedomiť, že máte VLASTNÚ pravdu, ktorá je pravdou vždy len na nejaký čas. Dnes tak a zajtra onak a je to v poriadku.
Znie to divne? Akoby človek nemal mať vlastný názor. Hm. Ale o to ide. Človek má vlastný názor. Vždy ho má. Akurát ho nie vždy počuje, chápe alebo vyjadruje. Je to názor založený na vlastnej autorite a stratégii prirodzenej pre jeho život. Sama na sebe som zistila, koľkokrát som mala "vlastný názor" podmienený pravdou iného človeka. Osobne som typ, ktorý by mal reagovať na podnety a kým sa rozhodnem, potrebujem k tomu istý čas, pretože posledné slovo u mňa má moje emociálne jasno. Kým som to nechápala, bolo zaujímavé sledovať ako som vyhovela mnohým len sebe akosi nie a nie. Boli časy, kedy som žila podmienenosťou a pravdou spoločnosti, rodičov, partnerov... Teraz viem, že to boli užitočné skúsenosti, pretože aj to ku mne osobne patrí. V rámci mojej pravdy potrebujem robiť "chyby", ktoré pre mňa nie sú chyby ale skúsenosti. A z tých potom viem nájsť riešenie, ktoré pomôže nielen mne ale aj ostatným. Realita mi dáva za pravdu. Život mi dáva za pravdu. Vy máte vlastný názor. Môžete ho mať celý život na niektoré veci rovnaký a na niektoré ho budete meniť každý mesiac či týždeň. No a? Ak je to v súlade s vaším nastavením, je to v poriadku. Ono to nejde úplne presne vysvetliť v tomto článku, pretože je to celkom zaujímavé na podrobnosti a rozmanitosť, ale v princípe to hádam postačuje.
Takže - hovoria vám že ste iný? Že sa máte chovať tak alebo tak? Lebo tak to skrátka je? Že pravda je taká a nie onaká? No, je na vás, čomu chcete uveriť, je na vás, čo chcete žiť a je na vás, ako sa budete cítiť. Viem len jedno, že ak počúvate vlastnú pravdu a nie pravdu dogmatickú, život bude jednoduchší.
S láskou a svetlom
Pavlína
© 2019