Keď prsia plačú
O krásnom dekolte, alebo o pekných prsiach sa nielen dobre hovorí, ale aj krásne na ne pozerá. Muži v tomto smere nemusia byť smutní alebo nedajbože ukrátení, pretože ich hruď je pre ženy rovnako príťažlivá ako tá naša pre mužské oko.
Ženské prsia sú pre ženy istým spôsobom symbol ženskosti. Možno nie jediný, ale prečo by potom ženská móda mala toľko výstrihov. Čo ale ak práve prsia "ochorejú"? Prsia sú orgány, ktoré chránia mliečne žľazy. Najčastejší problém, ktorý pri nich môže nastať je bolesť, tuhnutie, zápal prsnej žľazy, cysty, nádory a rakovina. Je to téma naozaj vysoko citlivá nielen pre ženu, ale aj mužov, pretože podobné ochorenie sa v súčasnosti dnes môže objaviť aj u nich.
V prípade akýchkoľvek príznakov je najlepšie navštíviť lekára a riadiť sa jeho odbornými radami a liečbou. Nakoľko som presvedčená o tom, že ak sami nechceme, nepomôžeme nám ani ten najlepší liek, pozrime sa na to, čo môžeme spraviť pre to, aby sme zmiernili, prípadne aj odstránili neduhy spojené s ochorením pŕs.
Ak chceme pomôcť klasickej medicíne, skúsme sa na ochorenie pozrieť z iného uhlu pohľadu. Každá choroba zrkadlí problém ktorý máme a ak ho neriešime alebo potláčame, prepukne do fyzického tela. Prsia súvisia s materstvom, starostlivosťou o rodinu, deti, manžela alebo starostlivosťou všeobecne. Problémy s prsami preto rovnako u oboch pohlaví môžu signalizovať neistotu v nás či dobre chránime tých, o ktorých by sme sa mali starať. Pocit, že sa o niekoho staráme alebo mali by sme sa, v nás často môže vyvolať jednanie s dotyčným ako keby bol stále dieťa. Odmietame uznať jeho práva na slobodné rozhodnutia, ktoré nie sú naše. Prehnaná starostlivosť môže vypovedať aj o maske, ktorú si osoba s ochorením prsu nasadzuje - vyzerať ako materský typ, byť vnímaný ako dobrý rodič.
Emocionálny blok môžeme hľadať aj v tom, že sa zbytočne trápime pre tých, ktorých milujeme, snažíme sa im vyhovieť a zabúdame na seba, na vlastné potreby. To vyvoláva podvedomý hnev na objekt lásky pre jeho požiadavky, ktoré nám bránia venovať sa sebe. Všímať by sme si mali aj to, či choroba nezrkadlí panovačnosť, sklony mať všetko a všetkých pod kontrolou.
Možno by bolo dobré odokryť masky a úprimne si priznať, či náhodou sami po sebe nežiadame veľa, či naopak sme sa o seba začali starať tak prehnane, až sme neskutočne opatrní a ustráchaní. Podľa Lise Bourbeau u praváka súvisí pravý prsník s manželom alebo manželkou, rodinou a ďalšími príbuznými. Ľavý prsník súvisí s dieťaťom alebo vnútorným dieťaťom (naše ja, duša). U ľaváka je to presne naopak. Vladimír a Lada Kurovskí ako duchovnú príčinu ochorenia prsníkov uvádzajú množstvo problémov, to, že dieťa potrebuje viac lásky, nadmerné uvažovanie o samote, strach zo samoty či ťaživé myšlienky o materstve.
Ak by ochorenie mohlo prehovoriť, čo by nám povedalo? Kam by nás až v rámci svojho učenia poslalo? Možno by sme boli prekvapení, že by to pokojne mohlo súvisieť aj s našou matkou. Možno jej nevieme odpustiť, možno ona sama mala problémy s materstvom. Človek nemôže vedieť, koľko sme toho zdedili nielen po fyzickej stránke ale aj tej energetickej.
Ak by som to mala zhrnúť do nejakej záverečnej rady, tak by som povedala (napísala), že je potrebné si uvedomiť, že náš život sme sem neprišli prežiť preto, aby sme každého koho milujeme do nekonečna chránili a živili. Z môjho uhlu pohľadu je to zrkadlo, aby sme sa naučili rešpektovať vlastné hranice, nenechali sa zneužívať v úlohe "matky" a pomohli do tej miery, do akej sme schopní rešpektovať aj sami seba. Aby naša pomoc a starostlivosť o iného človeka vychádzala z lásky, radosti a naplnenia. Ak sme ale prinútení pomáhať či už pod tlakom okolia, že by sme tak mali činiť, alebo prebratými vzorcami, či snahou presvedčiť samých seba o tom, akí sme starostliví, potom je čas naučiť sa povedať NIE. Učme sa nastaviť si svoje hranice. Nemusia byť celý život rovnaké. Ako sa meníme, môžu sa posúvať aj medze smerom von či dnu. Zabudnime na prílišný zmysel pre povinnosť, na prehnané nároky, ktoré kladieme na plecia samy sebe. Nechajme veciam voľný priebeh - jednajme s milovanými tak, aby sme im dopriali sa osamostatniť, "odstavili ich od prsníka". Nemusíme preto cítiť vinu. Starostlivosť v rozumnej miere a s láskou a bez pocitu povinnosti im môžeme poskytnúť vždy.
S láskou a svetlom pre vás pripravila
Pavlína