Zámer pri kvantovaní
Niekto tvrdí, že zámer je potrebný, ďalší, že je nepodstatný, lebo kvantum si samo nájde to, čo je pre človeka najpotrebnejšie bez ohľadu na to, čo si myslí človek sám. Ako to je? Aj tak aj tak. Pri kvantovaní naozaj neexistujú presné návody ktoré je nutne striktne dodržať. Existuje tu len jedno nemenné pravidlo. Byť v poli srdca a vysielať lásku. Nezameriavať sa na negatívne veci. To už sa vlastne potom možno ani nebavíme o kvantovaní ale skoro o čiernej mágii. Nekvantujeme ale deti!!! POZOR!!! Tie sú na kvantum vysoko citlivé a hlavne bábätká môže kvantovať VLASTNÝ BIOLOGICKÝ rodič, nie starý rodič, nie sused a podobne.
Zámer je vlastne to, s čím chceme pomôcť. Nedávno som kvantovala bolesť nôh spôsobenú kyselinou mliečnou a mikrotrhlinkami na svalových vláknach, inými slovami - silnú svalovicu. Zámer nebola svalovica. Boli to zdravé a neboľavé nohy. Nerobila som nič, len som otvorila pole srdca, zamerala sa na daného človeka, v hlave mala jasný zámer, že nohy sú úplne zdravé a nebolia a už som len preciťovala to, čo sa okolo mňa dialo. Kvantovaný človek hlásil, že mu je od nôh teplo, že sa začínajú potiť, teplo stúpa. Bolesť o pár minút trocha poľavila a na druhý deň konečne mohol chodiť bez bolesti. Tak som rada. Potešilo...
Nesústredíte sa na to, čo chcete, len to vyšlete. Tak, aby to rezonovalo s vami. Môžete si napríklad za šťastie dosadiť slnko, za bohatstvo konkrétneho bohatého človeka a podobne. Ak máte herpes na ústach, tak vašim zámerom sú nádherné bezchybné pery... Rozumieme?
Očakávania
Hrajte sa s kvantom, milujte ho, prežívajte, nesnažte sa niečo meniť, vy to aj tak nezmeníte, ono sa to musí udiať samé, na základe toho, čo vyšlete. Lebo zámer musí vychádzať zo srdca, nie z hlavy, nesmiete mať OČAKÁVANIA. Vtedy to skrátka nepôjde. Vrátim sa k tej vyššie spomínanej svalovici. Tú som už kvantovala niekoľkokrát a malo to rôzny účinok. Keď som to robila prvýkrát, pomohlo to okamžite a boli sme z toho v šoku obaja. Druhýkrát sa to nepodarilo, nech som robila čo som robila, svalovica nie a nie prejsť. Potom som prišla na to, prečo to nefungovalo. Už som OČAKÁVALA, že to pomôže, že to bude také, ako predtým. Namiesto zámeru som vysielala očakávanie opakovaného faktu. Naposledy som neriešila to, či pomôžem alebo nepomôžem, ale len zámer zdravých nôh... Pomohlo. Super. V tomto je teda najväčší zádrheľ. Očakávame, že keď sa nám to podarilo raz, podarí sa znova... Potom sme sklamaní a frustrovaní, že to nevychádza... Lebo sa nehráme, riešime.
Nuž, hádam som aspoň trocha objasnila to, čo vás najviac zaujíma. Trocha, lebo kvantum je tak krásne plné tajomstiev a môže nám pomôcť minimálne v tom, že si zmeníme vlastný pohľad na svet...